Angola - skrytý diamant Afriky

Lúčime sa s Európou vo večerných hodinách a odlietame do krajiny kontrastov, ktorá je pre turistov jednou z posledných veľkých záhad v cestovaní po Afrike.

Vitajte v Angole. Pristávame v hlavnom meste Luanda, ktorú založil v roku 1575 portugalský moreplavec Paulo Dias de Novias. V 19.storočí bola Luanda jedným z najrozvinutejších koloniálnych miest Portugalska a vďaka rýchlemu rozvoju mesta si vyslúžila názov Paríž Afriky. Bohužiaľ, veľkoleposť mesta sa znížila počas občianskej vojny, ktorá trvala až 27 rokov a skončila sa v roku 2002. V súčasnosti sa Luanda vďaka ropnému rozmachu stala jedným z najdrahších miest na planéte. Po príchode do Luandy si ihned všimneme vysoký monument, venovaný Augustinovi Netovi, prvému angolskému prezidentovi. Nevynecháme návštevu železného paláca - Palácio de Ferro, ktorý údajne navrhol svetoznámy architekt Gustave Eiffel. Neďaleko sa nachádza krásna, ružová koloniálna budova národnej banky Angoly. Naša expedícia v Angole začína preletom vo večerných hodinách o 18:20 na juh krajiny do mesta Lubango.

Po raňajkách sa zastavíme v starom koloniálnom meste Chibia, prejdeme sa uličkami s krásnou koloniálnou architektúrou a pred nami je prvý kontakt s miestnym kmeňom Mumuila. Tento národ pastierov a farmárov je jedným z najvýraznejších kmeňov v regióne. Ženy kmeňa Mumuila, v skrátenej podobe Muila (predpona „mu“ akéhokoľvek mena kmeňa znamená „ľudia“),  sa preslávili svojimi veľkými farebnými náhrdelníkmi, korálkami a dredmi, známymi ako nontombi. Na vytvorenie tohto jedinečného účesu ženy zmiešajú drvený červený kameň s kravským trusom, bylinkami a olejmi, čo im dodáva veľmi originálny vzhľad. Dámske účesy a šperky slúžia nielen na ozdobu, ale aj na vyjadrenie ich postavenia v komunite. Muila stále praktizuje svoje animistické náboženstvo, ktoré sa točí okolo uctievania posvätného býka. Po strávení nášho času pri malej komunite Mumuila sa vraciame do mesta Lubango, kde navštívime trh Mutundu, jeden z najväčších trhov na juhu Angoly.

Dnes pokračujeme na juh do mesta Humbe, kde sa stretávame s kmeňom Humbi, ktorých rozoznáme veľmi ľahko vďaka ich jedinečnými účesmi v štýle sloních uší. Obzrieme si dedinku a zoznámime sa s miestnou kráľovnou. Každý rok na vrchole obdobia sucha sa v komunite kmeňa Humbi konajú iniciačné obrady, uvádzanie dievčat do dospelosti. Proces iniciácie prebieha prostredníctvom ceremónie pod názvom ‘’fico’’, kedy sa dievčatá Mufiсo oblečú do tradičných odevov a pripravia si jeden z najdômyselnejších účesov na svete. Poobede sa odvezieme do mesta Xangongo, kde nájdeme obrovské a široké baobaby, ako aj pozostatky občianskej vojny v rokoch 1975 až 2002. Pred nami je nocľah v stane.

Vraciame sa späť na hlavnú smerom k mestu Cahama, kde si vychutnáme obed a pokračujeme smerom k Oncocua. Oncocua je dedinka malej veľkosti (asi 2000 obyvateľov) uprostred ničoho, je však pôsobivé vidieť, ako sa tu pokojne prechádzajú ľudia z rôznych kmeňov Angoly. Je to raj kmeňov! Dnes navštívime kmeň Vatua (známy ako Mutua), ktorý žije v posvätných horách Oncocua a ich populácia predstavuje len 1500 osôb. Ľudia z tohto kmeňa sú lovci, žijúci v  skupinkách zložených z približne 20-30 členov vedených staršími mužmi a ženami. Mutua hovorí jazykom Herero. Vzdali sa časti svojej tradičnej kultúrnej identity, aby napodobnili štýl obliekania Himba, pričom pôvodom sú bližšie ku khoisanským krovákom. Dnes prespíme v stanoch pri dedinke kmeňa Vatua.

Pred nami je celý deň interakcie s viacerými kmeňmi. V oblasti Oncocua nájdeme až štyri tradičné kmene. Tri kmene sú pastiermi dobytka: Dimba, Hakaona a Himba a jednu malú skupinu lovcov predstavujú ľudia z kmeňa Vatua. Pred východom slnka vyrazíme na juh od Oncocua, do tradičnej dediny kmeňa Hakaona. Hakaona sú pastieri dobytka a farmári, ktorí sú pre svoje jedinečné účesy prezývaní ako „čierni Himbovia. Na fixáciu zapletených vlasov používajú zmes čiernej rašeliny a masla. Bez pridania okrovej farby majú ich účesy sýtu čiernu farbu, na rozdiel od okrovo-červených Himbových. Pokračujeme ďalej do dediny kmeňa Himba, ktorý je jeden z najznámejších kmeňov Afriky, žijúci v Angole aj Namíbii. Napriek európskemu vplyvu Himbovia naďalej nosia tradičné oblečenie a pokožku si potierajú živočíšnym tukom a červeným práškom, čo vyzerá veľmi pôsobivo. Himbovia žijú vo veľmi malých dedinách a chovajú dobytok, čo z nich robí jeden z najbohatších kmeňov Angoly.  Pred koncom dňa sa vraciame do nášho kempu pri kmeni Vatua.

Dnes sa presúvame do dediny kmeňa Dimba v okolí mesta Otchinjau. Populácia kmeňa Dimba žije medzi zalesnenou savanou východne od Cahamy a skalnatými údoliami, ktoré končia riekou Cunene. Ich osady sa vyznačujú tým, že sú obklopené robustnými kolovými palisádami a domy majú zdobené farebnými geometrickými vzormi. Stretávame sa so ženami kmeňa Dimba, ktoré si stále zachovávajú fascinujúcu kultúru účesov a nosia rôzne štýly pre každú príležitosť a etapu života. Každý účes je umeleckým dielom a jedinečným znakom tohto afrického kmeňa. Vraciame sa do mesta Cahama, vychutnáme si obed v miestnej reštaurácii a v neskorých popoludňajších hodinách prichádzame do mesta Lubango. Večera a relax v hoteli.

Dnešný deň začneme prehliadkou mesta Lubango, ktoré je najvyšsie položeným mestom v celej krajine (1700 m). V uliciach sa ozýva portugalčina s prízvukom Madeiry, keďže v žiadnom meste Angoly nežije toľko potomkov portugalských osadníkov ako práve tu. Navštívime historickú katedrálu sv. Jozefa a námestie Praca Agostinho Neto so sídlom vládneho paláca, ktorý má vyblednutú ružovú farbu, ako všetky vládne budovy v Angole. Vychutnáme si výhľady z výšky 300 metrov nad mestom, pri soche Ježiša Krista, ktorá je menšou verziou slávnej sochy v Riu v Brazílii. Táto 30 m vysoká stavba z lesklého bieleho mramoru bola postavená po skončení druhej svetovej vojny a zrekonštruovaná v roku 2013, aby zakryla stopy guliek z neslávnych čias histórie Angoly. Len 18 km od Lubanga sa nachádza malý prírodný zázrak Angoly, úžasný 1 km vysoký útes Tundavala. Pred nami je ikonická cesta, nazývaná Estrada Nacional 280 (EN280), cez pohorie Serra da Leba do provincie Namibe. Podľa legendy je priepasť Serra da Leba pomenovaná po portugalskej žene, ktorá túto cestu navrhla a zomrela hneď po tom, čo si ju pozrela v deň ukončenia stavby. Cesta, ktorá je po desaťročia na všetkých pohľadniciach Angoly je vzhľadom na éru svojej výstavby považovaná za zázrak techniky. Pokračujeme v ceste až do mesta Bibala a pred západom slnka si rozložíme kemp v blízkostí osady kmeňa Ngendelengo.

Skoro ráno zavítame do dediny Ngendelengo, fotografujeme úžasných ľudí pri východe slnka s obrovskými baobabmi na pozadí.  Ngendelengo je etnická skupina (3000 členov) žijúca v izolovaných horských oblastiach Serra da Chela v juhozápadnej Angole. Neodmysliteľnou súčasťou ich odevu sú mačety alebo oštepy, ktorý dopĺňajú účesy v tvare veľkých hrebeňov ako znak pre nezadaných chlapcov. Ženy nosia okolo pŕs šnúrku, ktorá sa používa ako podprsenka. Ich obľubou je fajčenie tabaku v drevených fajkách. Ngendelengo sú veľmi dobrí v práci s drevom. Muži vyrábajú totemy, rituálne drevené bábiky a ženy ich zdobia kožušinou a farebnými korálkami. Naša cesta pokračuje smerom k oceánu do mesta Namibe. Po príchode do Namibe nás čaká pešia prehliadka mesta a tešíme sa na večeru v reštaurácii na pobreží Atlantiku.

Po raňajkách vyrazíme na výlet do púšte Namib, ktorá má 55 miliónov rokov a je najstaršou na zemeguli. Tiahne sa viac ako 2000 kilometrov pozdĺž atlantického pobrežia Angoly, Namíbie a Južnej Afriky a jej niektoré duny sú vysoké až 300 metrov. Po hodine strávenej v púšti ideme po pobreží smerom k prístavnému mestu Tombua a fotografujeme rybárov. Medzi mestami Namibe a Tombua, na pravom brehu rieky Curoca je ďalšia ikona angolskej prírody. V oblasti skalnatých roklín a veľkých pieskovcových útvarov objavíme tri lagúny, z ktorých je jedna najslávnejšia. Sladkovodnú modrú oázu Lagoa do Arco vďaka impozantným oblúkom vytvorených v pieskovcoch nazývajú rajským miestom. Menej ako 30 minút odtiaľto je jeden zo skrytých klenotov našej cesty – malebný kaňon Colinas. Po dvoch dňoch strávených pri oceáne odlietame o 20:30 z južnej časti Angoly naspäť do Luandy a tešíme sa na objavovanie ďalších klenotov Angoly.

Dnes navštívime nádherné vodopády Kalandula, ležiace na toku rieky Lucala. Cestou k nim sa najprv zastavíme v botanickej záhrade Ndalatando, v ktorej nájdeme impozantnú zbierku flóry, vrátane bambusov a figovníkov. Po 6 hodinách prichádzame k jednému z hlavných vrcholov našej návštevy Angoly. Svojou výškou 105 metrov a šírkou 400 metrov patria vodopády Kalandula medzi druhé najväčšie v Afrike, po Viktóriiných vodopádoch na hranici Zimbabwe a Zambie. Vodopády Kalandula sú skutočným prírodným pokladom skrytým v srdci divokého pralesa a my nechápeme, prečo sme o nich nikdy predtým nepočuli. Ich kúzlo ešte viac umocňuje skutočnosť, že tu nenarazíme na žiadne vydláždené cestičky, pokladnice, suveníry či davy turistov. Dnes večer prespíme v Malanje, pred zajtrajšou návštevou ďalšieho prírodného skvostu Angoly.

Po raňajkách sa ešte raz zastavíme na vyhliadke pri vodopádoch Kalandula, aby sme si ich pozreli z druhej strany. Pokračujeme do regiónu Pungo Andongo, ktoré bolo kedysi hlavným mestom kráľovstva Ndongo - afrického kráľovstva, ktoré existovalo medzi 16. a 20. storočím. Objavujeme majestátne skalnaté útvary ‘‘čierne kamene‘‘ známe ako Pedras Negras. S touto prírodnou pamiatkou je spojené množstvo miestnych legiend. Podľa jednej z nich sem chodila angolská kráľovná Nzinga Mbande, ktorá tu vládla v 17. storočí. Angolčania si ju ctia za to, že sa aktívne postavila proti portugalským kolonizátorom. Kráľovná spojila niekoľko susedných kmeňov a založila štát Matamba v centrálnej časti Angoly. V tejto oblasti žije aj antilopa vraná, národný symbol Angoly, ktorý je v logu angolskej leteckej spoločnosti TAAG.  Do Luandy dorazíme vo večerných hodinách.

Posledný deň v Angole je venovaný obhliadke hlavného mesta Luanda. Prejdeme sa k najstaršej stavbe v meste – pevnosti Fortaleza de Sao Miguel, ktorú postavili Portugalci v období koloniálnej nadvlády v 16. storočí. Pevnosť zohrávala úlohu pri obrane pred inváziami a slúžila ako základňa pre portugalskú armádu. Neskôr sa stala kľúčovým bodom v transatlantickom obchode s otrokmi – zotročených Afričanov priviezli do pevnosti z rôznych oblastí Angoly, kde ich zadržiavali v drsných podmienkach a potom ich previezli na dlhú a často smrteľnú plavbu cez Atlantický oceán. Ďalšou zaujímavosťou mesta je Igreja Nossa Senhora do Populo - prvý anglikánsky kostol v Angole, ktorý bol postavený v roku 1482. Pokračujeme do Národného múzea antropológie - domovu pôsobivej zbierky tradičných masiek a iných artefaktov. Naša ďalšia unikátna africká cesta sa končí v popoludňajších hodinách transferom na letisko a odletom domov.

Pristávame na letisku vo Viedni v ranných hodinách a presúvame sa domov.